Najlepšie časti z Malého princa (podľa mňa)
|
VII. |
|
VIII. Nemal som ju počúvať,
|
|
IX. |
|
XIV. |
|
XV. |
| XVII. Keď chce byť človek vtipný, stáva sa mu, že trošku klame. Človek je osamelý aj medzi ľudmi. |
| XX. Bola to záhrada plná rozkvitnutých ruží. Všetky sa podobali jeho kvetine. Kto ste? – spýtal sa ich celý ohromený. My sme ruže – odpovedali. Ach! – vzdychol Malý princ.. A cítil sa velmi neštastný. Jeho kvetina mu vravela, že je jediná svojho druhu vo vesmíre. A tu ich bolo 5000, všetky rovnaké, v jedinej záhrade: “Velmi by ju to urazilo,” povedal si, “keby to videla… Strašne by kašľala a predstierala by,že umiera, len aby nebola smiešna. A ja by som sa musel tváriť, že ju ošetrujem, lebo inak by si naozaj spôsobila smrť,len aby aj mna ponížila.” Potom si ešte povedal: ” Myslel som, že som bohatý, že mám jedinečnú kvetinu, a mám len obyčajnú ružu. |
| XXI. Nemôžem sa s tebou hrať – povedala líška. Nie som skrotená… Čo znamená skrotiť – spýtal sa Malý princ. Znamená to vytvoriť putá. Ty si pre mňa zatiaľ len malý chlapec podobný stotisícom malých chlapcov. A nepotrebujem ťa. A ani ty ma nepotrebuješ. Ja som pre teba iba líška podobná stotisícom líšok. No ak si ma skrotíš, budeme jeden druhého potrebovať. Budeš pre mňa jediný na svete. Ja budem pre teba jediná na svete … Začínam rozumieť – povedal Malý princ. Jestvuje jedna kvetina … myslím, že si ma skrotila … Prosím Ťa skroť si ma! – povedala líška. Veľmi rád – odpovedal Malý princ,ale nemám veľa času. Musím si nájsť priateľov a spoznať veľa vecí. Spoznáme len tie veci, ktoré si skrotíme. Ak chceš mať priateľa, skroť si ma! Čo mám urobiť? – spýtal sa Malý princ. Musíš byt veľmi trpezlivý – odpovedala líška. Najprv si sadneš do trávy trochu ďalej odo mňa, asi takto. Ja sa budem na teba pozerať kútikmi očí, a ty nebudeš nic vravieť. Reč je prameňom nedorozumení. Ale každý deň si budeš môct sadnúť trochu bližšie…Malý princ sa znova išiel pozrieť na ruže. Vy sa na moju ružu vôbec nepodobáte, vy ešte nie ste nič – povedal im. Nikto si vás neskrotil a vy ste si neskrotili nikoho. Ste také ako bola moja líška. Bola iba líškou, čo sa podobala stotisícom ostatných líšok. Ale ja som si z nej urobil priateľku a teraz je jediná na svete. A ruže boli veľmi zarazené. Ste krásne, ale ste prázdne – povedal im ešte. Nemožno pre vás zomrieť. Prirodzene, obyčajný okoloidúci by si myslel, že moja ruža sa vám podobá. Ale ona jediná je dôležitejšia ako vy všetky, pretože práve ju som polieval. Pretože ju som dával pod sklený zvon. Pretože ju som chránil zástenou. Pretože jej som pozabíjal húsenice. Pretože ju som počúval, ako sa žaluje alebo vystatuje, alebo dokonca ako niekedy mlčí. Pretože je to moja ruža.Dobre vidíme iba srdcom. To hlavné je očiam neviditeľné. Čas, ktorý si strácal pre svoju ružu, robí tvoju ružu takou dôležitou. |
| XXII. Človek nikdy nie je spokojný tam, kde je. |
| XXIV. Je dobre, že sme mali priateľa, aj keď máme zomrieť.Voda môže byt dobrá aj pre srdce… Hviezdy sú krásne vďaka ruži, ktorú nie je vidieť. Púšt je krásna, človek si sadne na pieskový presyp, nič nevidí, nič nepočuje a predsa čosi v tichu žiari … Púšt robí krásnou to, že niekde skrýva studňu … Bol som prekvapený, že som zrazu pochopil to tajomné žiarenie piesku. Keď som bol malým chlapcom, býval som v starobylom dome a podľa povesti mal v nom byť zakopaný poklad. Prirodzene, nikdy ho nikto nevedel nájst, ba ani ho možno nikto nehľadal. Ale pridával čaro celému domu. Môj dom skrýval vo svojom vnútri tajomstvo… Či už ide o dom, o hviezdy alebo o púšť, to, čo ich robí krásnymi, je neviditelné ! |
| XXV. Ľudia sa napchajú do rýchlikov, ale potom už nevedia, za čím idú. Tak sa v nich natriasajú a vozia sa stále dokola … A nestojí to za to …Ľudia u vás pestujú 5000 ruží v jedinej záhrade…. a nenachádzajú v nej to, čo hľadajú… A predsa to, čo hľadajú, by sa mohlo nájst v jedinej ruži alebo v troške vody … (Ale oči sú slepé, treba hľadať srdcom.)Človek sa vystavuje nebezpečenstvu, že bude trošku plakať, keď sa nechal skrotiť… |
| XXV. Ľudia sa napchajú do rýchlikov, ale potom už nevedia, za čím idú. Tak sa v nich natriasajú a vozia sa stále dokola… A nestojí to za to …Ľudia u váspestujú 5000 ruží v jedinej záhrade…. a nenachádzajú v nej to,čo hľadajú… A predsa to, čo hľadajú,by sa mohlo nájst v jedinej ruži alebo v troške vody… (Ale oči sú slepé, treba hľadať srdcom.)Človek sa vystavuje nebezpečenstvu, že bude trošku plakať, keď sa nechal skrotiť. |
| XXVI. Je to ako s tou kvetinou. Ak máš rád jednu kvetinu, ktorá je na nejakej hviezde, je veľmi príjemné hľadieť v noci na nebo. Všetky hviezdy zakvitnú.Ľudia majú svoje hviezdy, ale ony neznamenajú pre všetkých to isté. Pre jedných, čo cestujú, sú hviezdy sprievodcami. Pre druhých sú iba malými svetielkami. Pre iných, čo sú učencami, znamenajúproblémy. Pre môjho biznismena boli zo zlata. Ale všetky tie hviezdy mlčia. Ty budeš mať také hviezdy, aké nemá nikto… Ked budeš v noci hladieť na nebo, bude sa ti zdať, akoby sa všetky hviezdy smiali, pretože ja budem bývat na jednej z nich, pretože ja sa budem na jednej z nich smiať. Ty budeš mať hviezdy, ktoré sa vedia smiat…. |
